17. 3. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
17. 3. 2003

Privatizácia železníc v treťom svete

Neoliberálne myslenie, ktoré doviedlo britské železnice k privatizačnému fiasku, je základom, z ktorého vychádza aj Svetová banka pri riadení procesu reštrukturalizácie železníc v rozvojových krajinách. Jeho výsledkom je strata pracovných miest katastrofálnych rozmerov a zároveň otvorenie možnosti vplyvným korporáciám ovládnuť infraštruktúru a služby tak, aby vyhovovali im a nie širším ekonomickým a sociálnym záujmom.

V Latinskej Amerike sa privatizácia železníc, koordinovaná Svetovou bankou, začala v Argentíne a odvtedy sa rozšírila aj do Bolívie, Brazílie, Čile, Kolumbie a Mexika. V rámci pomoci poskytnutej Argentíne v rokoch 1991 až 1995 Svetová banka financovala prepustenie 80 tisíc zamestnancov železníc. Bolo to prvýkrát v histórii, čo táto banka otvorene poskytla pôžičku na krytie odstupného pre ľudí prepustených v rámci ňou financovaného projektu.

To isté sa potom opakovalo v Brazílii, kde železnice v roku 1995 zamestnávali 42 tisíc ľudí. Takmer polovica z nich prišla v roku 1998 o prácu pri príprave privatizačného procesu, ktorý bol súčasťou programu na zníženie počtu zamestnancov financovaného Svetovou bankou. Tým sa však prepúšťanie neskončilo. Z 22 tisíc zamestnancov sprivatizovaných železničných spoločností bolo ešte do konca toho istého roka prepustených 11 tisíc. Od začiatku privatizačného procesu tak prišlo o prácu 75 percent zamestnancov. To je údaj, ktorý sa stal pre privatizáciu železníc viac-menej typický.

Podľa zdrojov medzinárodných odborových združení priniesla privatizácia železníc zhoršené pracovné, zdravotné a bezpečnostné podmienky. Predstavitelia železničných zamestnancov v Argentíne oznámili, že pracovný čas rušňovodičov sa predĺžil, pričom ich mzdy klesli. Vzrástla nehodovosť ako dôsledok zvýšenej pracovnej záťaže. Ich brazílski kolegovia tvrdia, že zníženie nákladov na prevádzku prostredníctvom znižovania počtu pracovníkov a väčším využívaním subdodávateľov sa tiež odzrkadľuje na zvýšenej únave zamestnancov železníc, najmä rušňovodičov, a nepriaznivo ovplyvňuje ich práceschopnosť a zručnosti.

Modelov tzv. reštrukturalizácie a privatizácie železníc v jednotlivých krajinách je viacero. V Brazílii bola pôvodne štátna sieť železníc rozdelená na osem regionálnych súkromných monopolov, nasledujúc tak príklad aj dôsledky rovnakého postupu v Argentíne. Jedným z brazílskych prevádzkovateľov železníc je aj spoločnosť, ktorá dominuje v ťažbe hlavnej brazílskej komodity -- železnej rudy. Teraz sa vyšetruje, či nedotuje svoju vlastnú nákladnú dopravu na úkor konkurencie, nehovoriac o cestujúcich v osobnej doprave.

Tie isté obavy majú aj v západoafrickej krajine Pobrežie Slonoviny, v ktorej Svetová banka odskúšala privatizáciu železníc ako model pre celý kontinent. Tento model sa odvtedy presadil aj v Keni, Zambii, Zimbabwe a v ďalších krajinách. Na Pobreží Slonoviny tamojšie železnice kompletne ovládlo konzorcium vedené nákladnou prepravnou spoločnosťou z Francúzska (bývalej koloniálnej mocnosti), ktoré dnes dominuje tak v automobilovej, ako aj železničnej nákladnej doprave. Stalo sa tak napriek tomu, že hlavným argumentom v prospech privatizácie monopolných železničných spoločností bolo zvýšenie ich konkurencie voči automobilovej doprave.

Čo sa týka privatizácie iných typov služieb, akými sú zásobovanie elektrickou energiou a poskytovanie vodárenských služieb, je už bežnou praxou, že pôvodné zmluvy, ktoré poskytovali privatizérom dvoj- až trojročné daňové úľavy, sa po privatizácii rýchlo menia s cieľom predĺžiť daňové úľavy na dlhé obdobia a súkromní prevádzkovatelia využívajú získaný vplyv a slabé regulačné mechanizmy štátov na ďalšie zvyšovanie svojich ziskov.

Článok uverejnil internetový denník www.changenet.sk. Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       17. 3. 2003
17. 3. 2003 K útoku na Irák má dojít co nejdřív
18. 3. 2003 Včera, dnes a zítra
16. 3. 2003 Prezident Bush vydal Iráku ultimátum
17. 3. 2003 Tohle je špinavá válka Jan  Keller
17. 3. 2003 Dva důvody navíc Milan  Valach
17. 3. 2003 O (českém) sebebičování a společenské odpovědnosti Jan  Čulík
17. 3. 2003 Snadná cesta ke změně režimu Miloš  Kaláb
17. 3. 2003 Jean Chrétien: "Válka s Irákem je vyhraná" Miloš  Kaláb
15. 3. 2003 Prezident ČR Klaus má vlastní ústavu ČR? Karel  Mašita
17. 3. 2003 Utrpení umělce Valeriána Pípáka - pravda vyděsí Hugo  Schreiber
16. 3. 2003 ČR a CME jednají o způsobu úhrady
15. 3. 2003 V arbitrážní při s Českou republikou obdrží CME k dnešnímu dni 353 395 131 USD včetně úroku
17. 3. 2003 Jiří Rusnok v médiích a média o Rusnokovi Josef  Trnka
17. 3. 2003 Amatérova analýza: Co je dobrého a co je špatného na Mladé frontě Dnes Vladimír  Bernard
17. 3. 2003 Monitor Jana Paula:
O zbrani jménem automobil a falešné loajalitě k asociálnímu chování
Jan  Paul
17. 3. 2003 Ruší se Čechy? Jakub  Jirsa
17. 3. 2003 Budou Američané útočit o svátku purim? L'Chaim! Štěpán  Kotrba
17. 3. 2003 Zrušení Čech podruhé Antonín  Kosík
17. 3. 2003 Vstanou - a kdy - noví politici? Napřiklad v Srbsku...
17. 3. 2003 Válečná kampaň v Iráku jako výraz americké slabosti
14. 3. 2003 O české solidaritě: Po nás ať přijde potopa Fabiano  Golgo
17. 3. 2003 Európsky týždeň boja proti rasizmu: Hovorme o rasizme Slovákov Martina  Ferenčíková
17. 3. 2003 Hamanovi potomci: rasismus - intelektuální základna nacismu Zeev  Sternhell
17. 3. 2003 Privatizácia železníc v treťom svete Martin  Brendan
17. 3. 2003 Dva svety na Slovensku Marián  Repa
17. 3. 2003 KULTURA A FINANCE: Kam smeruje slovenská hudobná kultúra? Gabriela  Šikulíncová
17. 3. 2003 Kontrola ministerstva zakrýva násilnú sterilizáciu Martina  Ferenčíková
17. 3. 2003 Neonacisti dokopali chlapca, policajti neurobili nič Martina  Ferenčíková
17. 3. 2003 Európska únia nie je rímska vlčica Jana  Matúšová, Radovan  Geist
17. 3. 2003 Stalingrad -- nedobytná pevnosť na Volge
17. 3. 2003 ANKETA: konec SOP Marián  Repa, Martin  Muránsky
5. 2. 2003 Pošta redakci
5. 3. 2003 Hospodaření OSBL za únor 2003 Jaroslav  Štemberk
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
13. 3. 2003 Počet denních přístupů na Britské listy stoupl od dubna 2002 o cca 25 procent

Privatizace služeb RSS 2.0      Historie >
17. 3. 2003 Privatizácia železníc v treťom svete Martin  Brendan
10. 3. 2003 Tajnosti a klamstvá Európskej komisie: oslabovanie sociálneho systému Radovan  Geist
13. 2. 2003 GATS: voda jako drahocenná obchodovatelná komodita Henry  Heyneardhi
13. 2. 2003 OSN požehnala vodu jako veřejný statek a lidské právo Gustavo  Capdevila
13. 2. 2003 Války o vodu Savannah  Blackwell
18. 1. 2003 Národní knihovna má problém s chápáním svého poslání v digitální době Štěpán  Kotrba
18. 12. 2002 Riziká privatizácie vodární a kanalizácií Roman  Havlíček
12. 4. 2002 Zlínští radní jsou neústupní: Za 95 milionů prodávají miliardový majetek Radek  Bubeník
18. 3. 2002 Pitná voda, kohoutek a dojná kráva Radek  Mokrý
22. 2. 2002 Příklady táhnou: občanské sdružení dokáže efektivně vystupovat ve veřejném zájmu Helena  Svatošová
13. 11. 2001 Donutí Světová organizace pro obchod státy, aby zprivatizovaly veřejné služby?   
8. 11. 2001 Jak Západ plánuje vnutit své obchodní podmínky ostatním zemím světa   

Doprava RSS 2.0      Historie >
17. 3. 2003 Privatizácia železníc v treťom svete Martin  Brendan
10. 3. 2003 Tajnosti a klamstvá Európskej komisie: oslabovanie sociálneho systému Radovan  Geist
3. 3. 2003 Začátek výstavby dálnice do Ostravy se znovu odkládá Jaroslav  Hlaváček
2. 3. 2003 Je možno ještě zachránit České dráhy před destrukcí? Pavel  Řezáč
14. 2. 2003 Náš štrajk sa neskončil Radovan  Geist, Martin Muránsky
14. 2. 2003 Európa a štrajky železničiarov   
12. 2. 2003 Lokálky: prežitok minulosti, alebo perspektívna regionálna doprava? Aleš  Bílek
12. 2. 2003 Zmení štrajk ortieľ nad železnicami? Karol  Labaš
10. 2. 2003 Usvedčení štrajkom Martin  Muránsky
10. 2. 2003 Vzrastie počet okresov bez železničného spojenia? Marián  Repa
10. 2. 2003 Štrajk nie je zločin! Ivan  Štefunko, Radovan Geist, Braňo Ondruš
10. 2. 2003 Načo je čipová električenka? Peter  Greguš

Bolívie a Evo Morales RSS 2.0      Historie >
17. 3. 2003 Privatizácia železníc v treťom svete Martin  Brendan
10. 3. 2003 Tajnosti a klamstvá Európskej komisie: oslabovanie sociálneho systému Radovan  Geist