14. 3. 2016 / Andrej Križan
Hanbím sa za to, že som Slovák. Nikdy som si nemyslel, že tieto slová vyslovím, alebo napíšem. Okolnosti posledného obdobia ma však prinútili k tomuto, bohužiaľ nezvratnému názoru. Prečo vlastne? Voľby do parlamentu totiž preukázali neuveriteľnú neschopnosť Slovákov pri premýšľaní používať zdravý rozum. Tak napríklad, vezmime si stranu Mariána Kotlebu, Kotleba - Ľudová strana naše Slovensko. Už len samotný názov, v ktorom hlavnú úlohu hrá meno „vodcu“, pardon, predsedu, je nesmierne mnohovravný a v zásade nás informuje o totalitných zámeroch strany postavenej na „silnom mužovi“. Jeden poslanec pred súdom s obvinením z rasisticky motivovaného trestného činu, jeho nástupca 22-ročný chlapec útočiaci na slušnú moslimskú rodinu. Apropó, krajania, verte či nie, aj moslimovia dokážu byť slušní, aj tí, ktorí emigrovali z krajín pod paľbou, hoci my ich považujeme len za parazitov pachtiacich za „lepším“ životom. Ale čo, nechajme ich umierať, veď nie sú kresťania. Hlavne, že my sme kresťania, že?
Viete, čo je na tom „najsmiešnejšie“? V práci mám kolegov, inak skutočne inteligentných ľudí, s ktorými naozaj po ľudskej stránke nie je najmenší problém vychádzať. Ale, pokiaľ sa rozhovor zvrtne na emigrantov, kolegovia zhodne vyjadria svoj názor: „No ja by som ich strieľal/a hneď na hraniciach, čo sem majú čo loziť, nech zostanú doma, paraziti!!!“. Ruka v ruke s týmto tvrdení sa zmenia ich oči a ja si hovorím, že tak nejako museli vyzerať oči Nemcov počas druhej svetovej vojny, keď sa bavili o Židoch. Bože, skutočne sme kresťania?
Keď si pozriem večerné televízne správy, chce sa mi naozaj zvracať a bohužiaľ už nie len z nízkej úrovne žurnalistiky, ktoré naše médiá predvádzajú. Pocit hnusu na mňa príde spolu s reportážami okolo Kotlebu a jeho strany, ale najmä z mojich spoluobčanov, ktorí neváhali dať tomuto subjektu svoj hlas. Nie, verte mi, nejde len o prvovoličov alebo ľudí s nižším vzdelaním. Dnes som bol napríklad svedkom rozhovoru dvoch vôbec nie hlúpych ľudí, pričom jeden z nich vraví: „Počúvaj, keď budú predčasné voľby, jednoznačne volím Kotlebu. Každý sa ho bojí, nikto s ním nechce hovoriť a pritom má v mnohých veciach pravdu. Jedine jeho pevná ruka vie zatočiť s korupciou.“ Takže, máme to tu – vládu silného muža, ktorý vyrieši všetky problémy. Neviem, asi som paranoik, ale nie je tu niekde okolo Hitler? Ale buďme spravodliví. Marián Kotleba je skutočná obeť a tak ho budú vnímať tisíce Slovákov. Môže za to svojím neuváženým krokom aj samotný prezident SR Kiska, keď sa s Kotlebom odmietol stretnúť, zabúdajúc na to, že treba byť blízko k priateľovi, ale ešte bližšie k nepriateľovi a zároveň na na to, že pokiaľ zlo ignorujeme, samé nezmizne.
V posledných dňoch sa vynorili obrázky ďalšieho „vodcu“ slovenského politického neba, hnutia Sme Rodina Borisa Kollára, ako si vynikajúco nažíva s predstaviteľmi slovenskej mafie. Samozrejme nebudem hodnotiť, či je to pravda, alebo nie, v každom prípade treba podotknúť, že v každej normálnej civilizovanej krajine by politik s podobným obvinením odstúpil zo svojej pozície, ale na Slovensku stačí len zatĺkať. O zatĺkaní vie svoje napríklad aj predseda strany Sieť Radoslav Procházka (nie je tento názov už len sám o sebe symptomatický?), ktorý si nie je evidentne istý, ani tým, či je chlapec. To, že má Kollárova strana vo svojich štruktúrach ľudí, ako je Šimkovičová, ktorá bola za svoje rasistické názory vyhodená z televízie Markíza, prípadne bývalú milenku samotného predsedu, je zrejme celkom vedľajšie. Veď poďme všetci do politiky. Načo zbierať podpisy, stačí nám len kúpiť už fungujúcu stranu. Rusíni ju zrejme nepotrebovali. Uff, úžasné zákony.
A keď aj budú predčasné voľby, čo sa vyrieši? Slováci prestanú byť rasisti? Uf, no to asi nie, veď my vieme, aké hrozné problémy nám robia Rómovia!!! A čo ešte nezamestnaní Rómovia? A čo ešte nezamestnaní? A čo tí emigranti, ktorí prídu znásilniť naše ženy? A čo, keď nám zoberú robotu? A čo, keď nám vezmú jedlo? A čo, keď nám vezmú všetko? Preboha, kresťania, robme niečo! Napríklad, farári, kážte ľuďom, aby išli voliť Mariána Kotlebu. V tom už predsa máte skúsenosti.
Nuž, priatelia, je mi zle. Ale naozaj, toto nie je žiadna fabulácia. Môj národ je v troskách, stále zostáva niekde v intenciách boja za svoju suverenitu, snaží sa uchopiť svoju existenciu, ale nedarí sa mu to, stále koná v akejsi prizme národného ublíženia. Stále je to my proti nim. Ale kto sme my? A kto sú oni? Odpoveď? Sú to ľudia. Bratia a sestry, aj oni sú ľudia, hoci my, práve my, nimi prestávame byť. A to je tá hanba.
Diskuse