Slovenskí politici posadnutí hodnosťami

27. 1. 2017 / Igor Daniš

čas čtení 7 minut

V posledných dňoch vyšlo najavo, že v septembri minulého roka minister obrany Peter Gajdoš rozkazom povýšil predsedu Národnej rady SR a predsedu SNS – ktorá ho do funkcie nominovala -, Antona Danka do hodnosti kapitána. Minister Gajdoš je profesionálny vojak a trojhviezdičkový generál. S predsedom SNS a parlamentu Dankom sa zoznámil v druhej polovici 90. rokov na ministerstve obrany. Gajdoš tam vtedy pôsobil ako osobný tajomník ministra obrany Jána Siteka v tretej Mečiarovej vláde. Danko na ministerstve vtedy absolvoval základnú vojenskú službu. Tak prominentnú základnú službu nemožno dostať bez protekcie. Hovorí sa, že otec Antona Danka sa poznal s vtedajším šéfom SNS Slotom. Zoznámili v rámci privatizácie. Dankov otec prostredníctvom svojej firmy sprivatizoval Lesostav Revúca. Dodnes panujú pochybnosti o tunelovaní. Všetko sa to udialo za povestnej Mečiarovej vlády z rokov 1994-98. Preslávila sa okrem iného aj odporom voči rozširovaniu NATO o a stredoeurópske krajiny. Povestné sú aj tajné lety Mečiara do Moskvy.

Sám Danko, ktorého po vystriedaní Slotu vo funkcii predsedu, ako neznámeho politika a nejasnej SNS podporoval na začiatku predseda rakúskych slobodných Strache. Spolu vystúpili ja v diskusnej relácii spravodajskej televízie TA3. Neskôr sa Danko a SNS posunula viac do stredu a dištancovala sa od vulgarizmu a extrémizmu predchádzajúceho vedenia. (Strache údajne neskôr podporoval Koltlebu.) Samozrejme tieto arogantné, okázalé a hlúpe činy vyvolali pobúrenie medzi ľuďmi i vojakmi. Profesionálni vojaci si svoje povýšenie musia vydobyť v rámci profesionálnej služby. Niektorí vyslaní vojaci do Afganistanu, Iraku a iných oblastí nasadzovali a nasadzujú  dokonca svoje životy. Čo si majú o všetkom myslieť ich rodiny? Vojak v zálohe Danko si vyslúžil povýšenie zadarmo. Oficiálne za podporu modernizácie armády a podporu zavedenia dobrovoľnej vojenskej služby.

Vlna odporu sa našťastie odrazila v mnohých humorných príspevkoch a fotomontážach na sociálnych sieťach a blogoch.

Sám Danko i SNS na tri dni opustili Facebook. Taktiež kauzu využila opozícia, ktorej groteskné správanie spadlo do náručia. Pri obrane proti verejnému hnevu Danko uviedol, že nebol sám koho minister obrany v minulosti povýšil. Dozvedeli sme sa tak, že bývalý minister obrany Martin Glváč, ktorého v údajnom spise Gorila chváli ako schopného podnikateľa šéf finančnej skupiny Penta Haščák, povýšil v minulom roku päť dní pred voľbami do hodnosti plukovníka predsedu vlády a predsedu strany Smer-SD Fica, ministra kultúry a šéfa volebnej kampane Smeru Maďariča, bývalého ministra hospodárstva a vtedajšieho ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jahnátka a bývalého predsedu parlamentu Pašku. Pavol Paška v tej dobe už dokonca nezastával žiadnu verejnú funkciu. Jahnátek mal zase za sebou sporné vymenovanie na profesora na TU v Košiciach. Titul dostal v odbore elektroenergetika, pričom pôsobil v odbore makromolekulárna chémia a sporná bola aj jeho prax. Treba priznať, že na ministerských postoch si Jahnátek počínal veľmi zdatne.

Ako upozornil poslanec Beblavý, povýšenie Pašku a Jahnátka nebolo dokonca podľa zákona, pretože povýšiť možno v podobných prípadoch iba vojakov v zálohe. Branná povinnosť zaniká ale dovŕšením 55 roku veku. Paška mal v tom čase 58 a Jahnátek 61 rokov. Beblavý dal podnet na prokuratúru, aby preskúmala, či nedošlo k porušeniu zákona. Glváčovo konanie bude mať dohru asi aj na parlamentnej pôde, pretože momentálne je podpredsedom Národnej rady. Sám Glváč má modrú knižku.

Prečo Glváč jednal ako jednal, netušíme. Je známy svojim suchým humorom. Tu však zašiel priďaleko. Išlo asi o dočasné pomätenie. Všetko sa udialo päť dní pred voľbami a Smer bol v defenzíve a čelil kritike. Smeráci mali sakramentské šťastie, že táto správa sa nedostala von tesne pred voľbami. Smer, ktorý získal vo voľbách necelých 28%, namiesto avizovaných cca 33%, by určite padol vo finále o dobrých ďalších 5%.

Zo strany Glváča nešlo o riskantný ťah, ale doslova o hazard. V Smere hazardovali nielen so svojou povesťou, so stranou, ale aj s voličmi, ktorí sociálnu demokraciu volili. Rozkaz ministra nemožno odmietnuť ako povedal na svoju obranu minister kultúry Maďarič. Sám o tom nevedel a dozvedel sa až pri samotnom povýšení. O Glváčovom konaní bol určite vopred informovaný premiér Fico a mohol všetko stopnúť. Ak aj náhodou nebol, rozkaz sa dal zmeniť alebo proste nevykonať a úradne nezaznamenať.

Ťažko uveriť, že by sa Fico a Maďarič dopustili takej arogancie. Nie je im totiž až tak vlastná. Zdá sa, že vôbec nechápali vtedajšie politické dianie na Slovensku a boli opantaní bojom proti migrantom ( útokom na Belehrad ) , ktorým chránili Slovensko ( cisára pána ) „až do roztrhania tela“.

Samozrejme premiér môže byť za svoju činnosť vojensky povýšený. Ale ak, tak verejne a nie pred voľbami.

Zdá sa, že okolo premiéra vôbec nepracujú dobre niektorí jeho poradcovia resp. najbližšie okolie. Pretože takéto nezmysly by mu mali vyhovoriť. Aj v posledných dňoch zlyhal so svojim okolím. Na konci minulého roka spustil kampaň na pozdvihnutie popularity Smeru. Bola založená na výsledkoch a úspechoch vládnutia Smeru. Slovensko oblepil bilbordami so svojou fotografiou textovo sprevádzané danými dobrými výsledkami. Jednými z nich sú diskutovateľné stabilné ceny energií. Lenže na začiatku roka Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ( český ERÚ – na Slovensku sa kopírovali v minulosti takmer všetky sporné rozhodnutia a ich dopady, dodnes nevyriešené ), ktorého vedenie nominoval Smer, upravil cenotvorbu tak, že došlo v niektorých častiach Slovenska a pre niektoré skupiny k radikálnemu navýšeniu cien. Premiér veci nekonzultuje? Nemá poradcov? Čo robia jeho ministri hospodárstva (spadá pod neho energetika) a financií (ceny)? Ministra hospodárstva vyzdvihoval na konci roka do nebies. Čo robil abnormálne chválený a „mimo svetskú moc“ už takmer postavený Inštitút finančnej politiky ( spolu s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť sú to „rady dozorcov“ nad slovenskou ekonomikou, orgány schvaľujúce „správnosť“ opatrení ) na ministerstve financií?

Nepochopiteľné je taktiež hlavne, prečo minister kultúry, distingvovaný človek, dramaturg. scenárista, dramatik a v poslednom čase aj textár albumu Posledné tango Marcela Palondera prijal toto povýšenie. Maďarič vo funkcii ministra stabilizoval rozpoltenú kultúrnu scénu, teší sa prirodzenej úcte a je celkom obľúbený. On sám vysvetľoval svoj zarážajúci počin tým - ako som uviedol hore vyššie -, že takýto rozkaz ministra sa nedá odmietnuť a že on sám sa o ňom dozvedel až na mieste. Je to vysvetlenie pre malé deti. Šéf volebnej kampane nevedel, čo podnikali prední ministri strany tesne pred voľbami? Kampaň nebola vôbec koordinovaná? Nenapovedá o veľkej amatérskosti v Smere?

Minister kultúry plukovník? Nehanbí sa minister kultúry? To až príliš pripomína fašistické režimy v druhej polovici 20. storočia v Latinskej Amerike a nie vládu sociálnej demokracie.

Posadnutosť akademickými titulmi a vojenskými hodnosťami poukazuje nato, že ide skôr o spoločenské postavenie, moc v spoločnosti, pýchu, okázalosť než o službu ľuďom. Okrem toho, že na vstup do politiky treba mať kapitál a že peniaze sú veľkým lákadlom vstupu do politiky, zdá sa, že to už nestačí. Moc samotná sa stáva veľkým lákadlom. Politikom ide ale o moc ako právo určovať, moc ako cieľ, nie ako o prostriedok realizovať svoje nápady a riešenia na lepšie spravodlivejšie fungovanie spoločnosti.

0
Vytisknout
7735

Diskuse

Obsah vydání | 27. 1. 2017