Rozhovor Britských listů 692. Co sleduje Robert Fico podlézáním Rusku a Číně?

5. 11. 2024

Bohumil Kartous: Slovenský premiér Robert Fico nejprve dal rozhovor propagandistickému pořady kremelské televize, ve které se vyjádřil v tom smyslu, že Západ podporuje válku v Ukrajině tím, že Ukrajině dodává zbraně. A následně odjel jednat do Číny, dkud si jako nejvyšší politický představitel Slovenska odvezl jakousi dohodu, kde se na několika místech místo Slovenska vyskytovala Srí Lanka, zřejmě zkopírovaný dokument, který byl přepsán do téhle ne úplně důstojné podoby.

Arpád Soltész, původem slovenský, dnes už pôvodom Slovenský, dnes už díky Bohu český novinář, dá se to tak říci, jestli to tak můžu povědět, se svou znalostí Slovenska expert na tuhle oblast. Dobrý den.

Arpád Soltész: Dobrý deň.

Bohumil Kartous: My už jsme dělali rozhovor nedávno relativně o situaci na Slovensku, který vzbudil tedy mimochodem dost velkou pozornost, celkově, stejně jako když komentujete pro česká média události na Slovensku. Protože to děláte dost neotřele a zajímavým způsobem. Jak se díváte na tyhle dvě události, Je zjevné, že pan Fico se z těch čtyř světových stran rozhodl jenom pro jednu? Nebo se pletu?

Arpád Soltész: Áno, politika všetkých štyroch svetových stran, takže na severovýchod, juhovýchod, východ a východo-východ, ale toto bolo jasné. On toto podľa mňa celkom zreteľne dával najavo už vo svojej predvolebnej kampani, že bude otáčať geopolitickú orientáciu Slovenska a trošku ho možno zbrzdil práve ten pokus o atentát, predsa potreboval nejaký čas, kým sa dal dohromady. Ja ako kľúčovú vnímam práve tú cestu do Číny, ale samozrejme v politike sú dôležité aj symbolické gestá a to jeho vystúpenie v ruskej propagandistickej televízii bolo veľmi jednoznačné a veľmi silné. Neviem, či to bolo takto naplánované, aby pred cestou do Číny ukázal veľmi jasne aj čínskemu režimu, kam sa obracia, kam patrí, ale bolo to vlastne v rozpätí dvoch dní, čiže tým silnejšie to pôsobilo aj ako politický odkaz.

Bohumil Kartous: Já moc nerozumím jedné věci. Ivan Gabal, český sociolog a bývalý politik se ptal veřejně na to, proč Slovensko touží po nějaké přímé hranici s největší bezpečnostní hrozbou. Proč touží po tom, aby místo svobodné a suverénní Ukrajiny mělo hranici s nějakým velkým Ruskem nebo nějakou novou formou Sovětského svazu. Jak to můžeme chápat, tenhle postoj pana Fica a vlastně asi celé vlády, současné, slovenské?

Arpád Soltész: Ono treba asi oddeliť dve kľúčové věci. Jedna vec je ako si to predstavuje Robert Fico a potom druhá je, že čo mu to umožňuje a to je mentálne nastavenie rozhodujúcej väčšiny populácie. Robert Fico sa definitívne rozišiel s právnym štátom, demokraciou a západným svetom po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. To bol slovenský investigatívny novinár, ktorého zavraždili a po ktorom vlastne Robert Fico stratil všetku moc. A po ďalších voľbách sa reálne obával o svoju slobodu a preňho je funkčný právny štát najväčším ohrozením. On sa bojí o svoju osobnú budúcnosť, povedzme to takto diplomaticky a on sa cíti istejšie v intenciách nejakého autokratického režimu, kde môže mať pod kontrolou úplne všetko, kde on je štát. Kde je nedotknuteľný, kde ho nikto nemôže za nič volať na zodpovednosť. A to samozrejme v mantineloch právneho štátu a liberálnej demokracie se uskutočniť nedá, čiže on si potrebuje zaviesť nejaký autoritársky režim. Samozrejme sa bude snažiť držať v štruktúrach Európskej únie a NATO, nie preto, lebo sa tam cíti nejak ideovo ukotvený, ale preto, lebo to je jediná pridaná hodnota, ktorú on má pre autoritárske režimy, v ktorých ochranu dúfa. Hovorme otvorene Ruská federácia a Čína. Ale táto jeho hra nemôže mať koncovku v mantineloch Európskej únie o si je toho plne vedomý a hľadá si - on jednoducho dúfa, že bude mať nejaký svoj pašalík pod ochranou niektoré takéto východnej hegemónie a tak ako Viktor Orbán, ani on si netrúfa úplne odhadovať, či to bude Rusko alebo Čína. Začína sa kamarátiť, ako keby s oboma tými režimami. A prechádza mu to preto, lebo to, čo my považujeme na Slovensku za nejakú rusofíliu, teraz sa nechcem ohadzovať čislami, lebo vždy sa na tom popálim. Ja som skôr píšuci novinár, čiže som zvyknutý, že predtým ako niečo napíšem, tak si to veľmi dôkladne overím. Ale marí sa mi, že taká tá naozaj autentická podpora Ruska alebo proruský sentiment v Česku je niekde možno okolo 3 až 5 percent, na Slovensku je to až do 30.

Čiže priepastný rozdiel, no ono nie je úplne takáta že rusofília, že tí ľudia milujú Rusko, lebo spomeňme si, že my sme Rusov nemilovali ani za sovietskej okupácie. My sme nimi vlastne pohŕdali práve preto, akí boli zaostalí, primitívní, násilníckí. Nemali sme ich radi, ale báli sme sa ich a toto je tisícročná stratégia prežitia populácie na území Slovenskej republiky, že my nebojujeme.

Neviem ako to povedať úplne kultivovane, ale jednoducho, keď sa objavia na horizonte dejiny, tak mi zalezieme do dier hlavami napred, spustíme si gate a dúfame, že dejiny aspoň použijú lubrikant a potom keď dejiny odídu, tak si hrdo natiahneme gate, zapálime vatry, preskakujeme ich a bijeme sa do pŕs, akí sme my Slováci. No a teraz sú opäť dejiny na horizonte, že Slováci sú pripravení kolaborovať. Oni sa radšej nechajú dobrovoľne znásilniť, než by riskovali, že ich zabijú a potom po akte povedia, že to bola láska a tým si ešte zachovajú svoju sebaúctu. A toto je víťazná karta, na ktorú stavil Robert Fico a vyšla mu.

Bohumil Kartous: To je zajímavé jako dovnitř Slovenska, ale fakt, že premiér členské země Evropské unie v ruské státní televizi za současné situace, kdy vlastně Rusko je otevřený nepřítel Evropské unie a všech jejích členských států, kritizuje Evropskou unii, mi připadá, že už jako nařezává tu větev hodně silně, tedy. Já samozřejmě vnímám ty eufemistické reakce, jako třeba český pan premiér řekl, že to „byla chyba“. To zní tak trošku jako, jak kdyby netušil o co jde, a nicméně si myslím, že vlastně tohle nařezávání může vést skutečně k tomu, že on o tu konkurenční výhodu toho členství v Evropské unii a taky nějakých peněz, které teď plynou z Evropské unie do zemí, jako je Slovensko, může on rychle přijít. Orbán už to zažil. Tak moc nerozumím té taktice.

Arpád Soltész: Hrozilo to aj Robertovi Ficovi, že príde o peniaze. Nakoniec ich dostal, nejak to opäť uhral. Takto: pre mňa ako pre majiteľa slovenského pasu bolo najponižujúcejšie na tom jeho rozhovore pre Rossiu 1, keď si tam vyslovene, že keď tam žobral o tú pozvánku na oslavy víťazstva nad fašizmom na Červenom námestí, aby tam mohol prísť a pokloniť sa cárovi, keď mu tam moderátorka hovorila, že ona cíti, že tú pozvánku určite v dohľadnom čase dostane. To bola naozaj tak hanba, že ten človek sa tam naozaj ako keby vzdával svojej elementárnej dôstojnosti ako líder suverénneho štátu -

Bohumil Kartous: Stahoval ty kalhoty tam -

Arpád Soltész: Nikto tu suverénnu politiku nerobil ako on. Ale to je presne tá - alebo keď tam vysvetľoval, že keď Rusko kľačí, že to môže znamenať, len že si zaväzuje topánky.

Nuž tak zdá sa mi, že keď kľačí Robert Fico pred Ruskom, tak si celkom určite nezaväzuje topánky, ale je natočený zadnou časťou tela a dúfam teda, že to Rusko použije lubrikant a že to nebude veľmi bolieť. Toto bolo na tom hrozné, ale zároveň je to veľmi jasný odkaz, že on chce byť ich kamarát. Spomeňme si na oficiálnu reakciu Kremľa po ostatných slovenských voľbách, keď ich Robert Fico vyhral, že že tá Peskova reakcia bola že „No a čo? Nás to nás to nezajímá, mne je jedno, kto vládne na Slovensku.“ Lebo Robert Fico pre nich je zradca, ktorý povolil reverzný tok plynu na Ukrajinu po anexii Krymu, zkomplikoval jim situáciu. Dnes by sa toto všetko možno nedialo, keby boli vtedy dostali Ukrajinu na kolená a mala vtedy predsa Ukrajina trochu iné vedenie, boli v lepšej pozícii Rusi. Čiže oni ho už nikdy nebudú mať radi a on sa bude donekonečna ponižovať, aby nejakým spôsobom získal ich priazeň a ochranu. Lebo on vie, že v dlhodobom horizonte nevydrží na tom Západe, ale zároveň vie, že v Európskej únii je ešte veľmi veľa peňazí. Aj keď je to, že pár desiatok miliárd ako tak to nie je spása na najbližšie tisícročie, ale je to pekný finančný vankúš na dožitie. Povedzme, že tejto mocenskej generácie, keď prídu naozaj veľmi zlé časy a zároveň vlastne on z Ruska peniaze nikdy nedostane, môže ich dostať z Číny, pretože pre Čínu je to ako keby ďalší trojsky koň, ďalšia vstupná brána do Európskej únie, či už politicky alebo bezpečnostne alebo obchodne, síce už majú Maďarsko celkom dobre podchytené, ale prečo nie aj to Slovensko a Slovensko se svojpu päť a pol polmiliónovou populáciou je stredne veľké čínske město, to pre čínsky režim, keď sa politicky rozhodne, že si ide to Slovensko kúpiť, lebo. Lebo je na predaj, tak to je to je naozaj, to je výpredaj. To je lacné. Ale ono to má pre Číňanov hodnotu len do okamihu, kým Robert Fico v tej Európskej únii je, čiže on teraz musí tancovať tie viktoriánske maďarské tance, kde sa bude zubami nechtami držať formálne, aspoň aby de jure zostal v Európskej únii a v NATO, ale zároveň bude robiť všetko pre to, aby si tam vybudoval svoje autoritársky režim. A dúfa v ochranu tej Ruskej federácie, keď sa vrátime na začiatok tej prvej otázky, že prečo chce mať Slovensko nepriateľskú mocnosť na svojej východnej hranici. Nie, Slovensko chce mať nepriateľskú mocnosť na svojej západnej hranici. Slovensko chce byť súčasťou toho východného sveta a bárs aj bude železná opona na Slovensko českej hranici, lebo oni veľmi dobre vedia, že jednoducho tí Nemci a Francúzi neprídu vraždiť Slovákov, ale Rusi by mohli.

Bohumil Kartous: Ano. To zní poměrně logicky v souvislosti i s tím, jak jste definoval to kulturní nastavení velké části slovenské společnosti, té politické reprezentace. Co vlastně pan Fico vyjednal tedy v Pekingu, protože zkušenost třeba ze zemanovské éry, kdy se tady s velkou pompou halasně mluvilo o čínských investicích, tak je vlastně naprosto tragikomická, protože nic z toho se vlastně neodehrálo, že jo. Ono to bylo dokonce tak, že pretože nič z toho sa vlastne odohralo tak ako ono to bolo dokonca tak, že i v okamžiku, kdy Čína si může tu zemi dost jako – ne že by v České republice to bylo tak jednoduché, protože kromě Zemana tady byly poměrně silné protitlaky a na druhou stranu je tady ta oligarchická struktura, která vlastně nemá žádný problém se vztahy vůči autokratickým režimům, totalitním režimům, takže vlastně ono tady to prostředí bylo. Ale nic z toho se nestalo, takže vlastně. Oni nemuseli dělat vůbec nic, tam nebyla žádná ínvestice, žádné finanční toky, které by dokázaly, že Čína nějakým způsobem chce spolupracovat s Českem. Jenom vydrželi a přehnala se taková PR bublina, která řadu Čechů měla přesvědčit o tom, že Čína je nějaký strategický ekonomický partner. Což je naprostý blud. Co se tedy podařilo dovézt panu Ficovi na Slovensko? Tak podobný slib, asi, ne? nějaký.

Arpád Soltész: Nie, v tomto si nie som úplne istý tým, že to prebiehalo v Číne, nedá sa povedať, že by boli tie rokovania akýmkoľvek spôsobom transparentné, ale že by sme mali o nich množstvo informácií. Bola to obrovská delegácia, vlastne najväčšia v dejinách Slovenskej republiky, samostatnej, bola to také najdôležitejšie návšteva po nej vlastne čínsky prezident si povedal, že oficiálně povyšujú partnerstvo so Slovenskou republikou na strategické partnerstvo a to je rozdiel, či sa vráti lokálny mikro Putin s diktátorskými ambíciami a povie, že Číňania ma ľúbia a dajú mi peniaze alebo povedia Číňania, že ste pre nás strategický partner.

A Slovensko opäť, nechcel by som sa ohadzovať číslami, lebo ich nedržím v hlave, ale má desiatky miliárd eur vnútorného investičného dlhu. To sú teraz tie padajúce diaľničné mosty a nedostavané diaľnice, železnice, ktoré za Českou republikou už teraz zaostávajú 30 rokov, že tu sa hovorí o tom, že o 10 rokov budú jazdiť vlaky rýchlosťou 300 km za hodinu a na Slovensku ešte len teraz sa robí nejaký veľmi zle ušitý tender na 160 km za hodinu. Tie infraštrukturálne dlhy sú obrovské a to je to, v čom je Čína dobrá, lebo sa to naučila robiť v Afrike a v Ázii, že ona príde, ona to postaví, urobí to rýchlo, urobiť to kvalitne, ale už to patrí tej Číne a zároveň to je tá strategická infraštruktúra, ktorú môže držať celý štát pod krkom.

ČI to naozaj dohodli a či to naozaj príde, to si dnes netrúfam odhadnúť, ale som si takmer istý, že toto je zámer Roberta Fica, tých Číňanov naozaj zainteresovať na Slovensku dať im to, o čo budú žiadať. Vieme, že v Maďarsku má čínska polícia oficiálnu úradovňu, ktorá má jurisdikciu nad čínskymi občanmi na území Maďarska a môže ich zatýkať, vypočúvať. Toto si viem úplne pokojne predstaviť aj na Slovensku. Môže to byť základňa pre čínske spravodajské operácie. Môže to byť prienik čínskych technológií pochybných do európskej infraštruktúry do infraštruktúry NATO cez Slovensko. Tam je veľa vecí, ktoré môžu byť pre Čínu atraktívne. A Slovensko bude lacnejšie ako Maďarsko, pretože Viktor Orbán predsa len je stratég a on veľmi starostlivo zvažuje, že čo za čo dostane. Robertovi Ficovi ide iba o Roberta Fica, o nič iné a s takým človekom sa rokuje oveľa jednoduchšie, to je oveľa lacnejšie. Viktor Orbán v tom svojom velikášstvom komplexe chce naozaj vybudovať ríšu. Robert Fico sa chce postarať o Roberta Fica, to je priepastný rozdiel.

Bohumil Kartous: No ten model Afrika, kde se podaří uplatit relativně malou skupinu privilegovaných okolo nějakého autokratického vedení a tím pádem pak nemusíte dělat vůbedc nic, ten se zdá být velmi svůdný i pro situaci Slovenska. To, o čem jste mluvil, že ze Slovenska může vzniknout další základna pro ruské a čínské zájmy v Evropské unii, tak to snad ale vnímá celá Evropská unie. . A taky nejenom Evropská unie, ale i Severoatlantická aliance. Zítra proběhnou volby ve Spojených státech a to může mít velmi zajímavé konsekvence, ať už dopadnou jakkoliv, protože myslím si, že ten tlak Spojených států na to, aby Evropa začala více se snarat o bezpečnost sama o sebe, bude velký. A pak vznikne otázka, že když tu máme takovéto trojské koně, jak se můžeme starat o naši bezpečnost, když tady vzniká nějaká rezidentura v malé evropské zemi pro zájmy těch zemí, které jsou vůči nám krajně nepřátelské, anebo jsou v nějakém nepřátelském postavení? Čína je defakto v současnosti státem, se kterým jak Evropská unie, nebo Evropa, tak Amerika, to znamená celý ten euroatlantický prostor v zásadě svádí boj o budoucnost.

Arpád Soltész: No minimálne je to veľmi konkurenčná krajina súperiaca, určite nepriateľská, aj keď nie otvorene nepriateľská. K tým americkým voľbám: tam nemusí vzniknúť tlak. Ja si myslím, že nech dopadnú akokoľvek, tak Spojené štáty americké budú natoľko zahltené svojimi vlastnými vnútornými problémami na dlhé mesiace, prinajmenšom, že nebudú mať kapacitu sa starať o – témer som povedal, mladšieho brata, ale je to absurdné, lebo vlastne tá Európa je skôr ten senilný starnúci rodič, ktorý sa už o seba nevie postarať a jednoducho na to nebude mať kapacitu, čiže buď veľmi rýchle sa preberú štruktúry aj v EU a NATO a začne niektoré problémy riešiť rázne, albo budú ďalej uzatvárať veľmi nedôležité čiastkové drobné, naozaj na úrovni koňských handlerov dealy s Orbánom a s Ficom a hrozne sa nám to pomsti už v krátkodobej budúcnosti. Ako jednoducho tu treba povedať rázne, že nie, že tadiaľto cesta nevedie a treba tento typ štátov ako neexistuje mechanizmus na to, aby odtiaľ vyhodili, ale dajú sa odtiaľ úplne pohodlne vybuzerovať, na to mechanizmy máme a to jednoducho třeba urobiť. Ako ten Robert Fico naozaj už nemôže dávať jasnejšie najavo, že kde Slovenská republika dnes stojí geopoliticky, ale ako keby ho nebrali vážne. Čo si nemyslím, že tí politici v Bruseli sú úplne naivný a hlúpí a nečítajú noviny a nevedia, čo sa deje. Oni presne vedia, čo sa deje. Veľmi je tam stále nejaký parciálny záujem, že ešte potrebujeme túto nejaké hlasy na nejakú somarinu, ktorá by nás možno aj bolela, keby sme ju nemali, ale určite by sme to prežili. Toho Fica a Orbána nakoniec neprežije únia ako celok. To je naozaj gangréna, ktorá sa šíri ďalej a keď ťa napadne gangréna, tam už nepomáha nič iné ako amputácia.

Bohumil Kartous: No uvidíme. I nás čekají volby za rok a je možné, že gangréna se bude šířit i sem, podle nějakých predikcí to tak vypadá? Bude mít jinou formu a bude to vypadat trošku jinak, možná si budem nalhávat, že jsme na tom lépe, ale reálný výsledek může být velmi podobný. Arpád Šoltész, se kterým se určitě uvidíme i v budoucnu při komentářích týkajících se nejenom slovenské, ale i evropské politiky a situace. Děkkuji vám za rozhovor a i vám děkuju, diváci Rozhovorů Britských listů za pozornost a budu se těšit, jako obvykle, příště.

Arpád Soltész: Ďakujem za pozvanie. Do videnia.