A čipovanie motora? Tie riešenia čítame každý deň. Inovácie, kvalitnejšie školstvo, reformy (eufemizmus pre pozvoľnú stratu práv pracujúcich), podpora startupov, zníženie daní... Zhrnutie obsahuje 37 návrhov NERVu k vyššiemu dlhodobo udržateľnému ekonomickému rastu. Od vydania tohto prelomového dokumentu uplynul už rok a pol a za ten čas, právom, upadol do zabudnutia. Keď rozmýšľame o dnešnej ekonomike, mali by sme mať stále na pamäti tri pojmy. Súťaž, Klondike efekt, strop spotreby. Umožnia lepšie pochopenie javov, ktoré v ekonomike fungujú. Súťaž je jeden z pojmov, ktorý treba neustále pripomínať. Je podstatou dnešnej ekonomiky. Ide o súťaž medzi štátmi, regiónmi, firmami, zamestnancami, aj spotrebiteľmi navzájom. Ako každá súťaž, generuje víťazov a aj porazených. Množstvo porazených, milióny v Česku, miliardy vo svete. A tak súťaží aj Česko - s Nemeckom, s USA, s Čínou, s korporáciami bohatšími ako celé štáty. A do toho príde NERV, ktorý sformuluje 37 návrhov. Na zlepšenie ekonomiky? Kdeže, na úspech v súťaži. Skóre je 30:0. Tridsať opatrení ako by sa dalo uspieť v súťaži. Na zlepšenie ekonomiky nenájdeme ani jediné. Tých chýbajúcich sedem opatrení sa týka správy. Tridsať opatrení, ktoré majú pomôcť dnešným či budúcim víťazom. Čo zmenia? Vôbec nič, iba poradie v súťaži. Neodstránia porazených, neodstránia teda hlavný problém ekonomiky. Aby sme nekrivdili NERVu. Trochu novší a oveľa ambicióznejší je Draghiho plán na zlepšenie konkurencieschopnosti Európy. S presne rovnakým zameraním, vyplývajúcim už z jeho názvu. Konkurencieschopnosť. Pomáha teda opäť len budúcim víťazom, mení poradie úspešných, nič viac. NERV aj Draghi idú čipovať motor, poháňať českú aj európsku ekonomiku k vyššiemu rastu. USA, naopak, situáciu vyhodnotili správne. V súťaži sa chytajú stále menej, preto sa ju pokúsili eliminovať - clami. Domácich výrobcov ochránia, ale porazeným, teda zamestnancom a zároveň spotrebiteľom zdvihnú ceny. Bez akejkoľvek kompenzácie. Výsledok je rovnaký ako v EU, len podpora víťazov.

Rýchlejší rast HDP by mal byť fajn, nie? Ukazuje predsa výkonnosť ekonomiky. Boľševici sa kedysi hrdili výrobou cementu a elektrickej energie. HDP je presne to isté, len zahŕňa všetky tovary a služby. A tak ako v komunizme, na obyvateľov sa kašle. Aby  sme vedeli, kde presne má ekonomika problém, pomôže nám druhý pojem - Klondike efekt.

Klondike efekt umožňuje lepšie pochopiť, ktorá časť ekonomiky a prečo nefunguje. Nefunguje tá časť ekonomiky, ktorá neprináša zisk či generuje minimálny výnos. Mzda nižšia ako minimálna dôstojná ukazuje, že nefunguje práve táto časť ekonomiky. Ekonomika slabo platených zmamestnancov. Eurofondy sú určite skvelá vec. Prinášajú peniaze do zaostávajúcich regiónov, ale už nemajú šancu peniaze v regiónoch udržať. Z jednoduchého dôvodu. Ide o koruny či eurá, ktoré zo svojej podstaty nemožno udržať nikde. A to je hlavný problém. Vybudujete cesty, školy, nemocnice, infraštruktúru. Ale ak z regiónu peniaze začnú odchádzať, pretože miestne firmy nie sú schopné uspieť v súťaži, všetky tie cesty a školy začnú aj tak chátrať. EU si umyje ruky a prevod miliárd EUR považuje za splnenú povinnosť. Problém však nevyriešila. Naštartovanie ekonomiky regiónov znamená, napríklad, že v každom okrese bude automobilka? Rozhodne nie. Rovnako nebude v každom okrese ani diamantová baňa. V Krkonošiach takisto nebudú plantáže cukrovej trstiny. Týmito zdrojmi okresy, pochopiteľne, nedisponujú. Ale okres má dostať možnosť využívať miestne zdroje, podporovať ich, smerovať spotrebiteľov na ich prednostné využívanie. A miestne firmy musia dostať možnosť férového obchodu s inými regiónmi. Nie s predátormi, ktorí zvalcujú akúkoľvek konkurenciu. Spotrebiteľ, ktorý nakupovaním tovarov a služieb predátora, umožnil jeho zdrvujúcu výhru v súťaži, je tým skutočným porazeným. V okrese postupne zaniknú firmy, v ktorých sa mohol zamestnať, pretože sa presunuli do lacnejšieho okolia či zahraničia. Riešenie? Doplnková internetová mena. Mena, ktorú je možné, aspoň jej podstatnú časť, v okrese udržať. A jej distribúcia formou UBI. Ide teda o to, vyvolať Klondike efekt umelo.

Strop spotreby pomôže lepšie pochopiť infláciu. Iste, internetová mena a nepodmienený príjem - UBI, okamžite vyvolajú úvahy o inflácii. Taký je všeobecný názor. Viac peňazí vraj vyvoláva infláciu. Časť ekonómov by tvrdila, že infláciu vyvoláva nedostatok tovarov. Ak produkčné kapacity okresu dokážu uspokojiť rastúce požiadavky spotrebiteľov, ktorí zrazu disponujú väčšou kúpnou silou, začne sa pomaly a postupne dosahovať strop spotreby jednotlivých tovarov a služieb. A následok? Rast úspor obyvateľov. Aj keď do okresnej ekonomiky bude prúdiť viac peňazí, tlak na produkciu nebude stúpať rovnakým tempom. Ceny sa začnú stabilizovať a hrozba inflácie pominie. Základná otázka teda znie - zvládnu súčasné produkčné kapacity rast dopytu? Dokážu sa rýchlo rozširovať? Zistíme to, ak sa doplnková internetová mena bude distribuovať v jednotlivých okresoch nerovnomerne, najprv v malých objemoch. Je konštruovaná tak, že rast inflácie je možné sledovať v online a presne podľa jednotlivých tovarov a služieb.

V mojom predchádzajúcom texte som navrhol aj isté riešenie. Narábalo s doplnkovou menou, ktorú by mala riadiť a kontrolovať univerzita, či sieť univerzít, rozhodne nie štát. Univerzity disponujú odborníkmi, ktorí problematike rozumejú. Profesori sa nestriedajú každé štyri roky a systém tiež nemôže byť vystavený všemožným nápadom politikov. Podstatnejšie však je, že systém má umožniť férový obchod medzi regiónmi celého sveta. Nepôjde teda o národný systém obchodu len medzi okresmi jedného štátu. Spolupráca s jednotlivými štátmi je však dôležitá. Budú rozhodovať, či na ich území bude doplnková mena povolená, bude musieť akceptovať platenie časti daní v tejto mene (a ich následné použitie výhradne v danom okrese). Ale nemôžu meniť parametre systému. Spoluprácou so štátmi sa táto mena líši od kryptomien známych dnes, ktoré sa štátnej kontrole vyhýbajú. Inými slovami, mena je určená pre 99% spotrebiteľov, ktorí nemusia skrývať svoje príjmy pred štátom.