Rozhovor Britských listů 712. Extremismus, Robert Fico a likvidace demokracie na Slovensku

25. 8. 2025

Albín Sybera: Vážení diváci, vítám vás u dalšího dílu Rozhovorů Britských listů. My jsme v Bratislavě u filozofa Borise Zaly, se kterým jsme už jeden díl rozhovoru natočili a jsme přímo v jeho pracovně v dalším pokračování. Rovnou začneme jednou otázkou: Boris Zala, dlouholetý člen, bývalý člen strany Smer současného populistického premiéra slovenského Roberta Fica, s námi hovořil o změně v diskurzu Roberta Fica. Já jsem ho rovnou zeptám, jestli od té doby, co jsme spolu hovořili, tak došlo k několika událostem zejména k několika týdennímu blokování osmnáctého sankčního protiruského balíčku Evropské unie ze strany Roberta Fica. Já bych asi rovnou začal tím, že se zeptám, jestli si Boris Zala, myslí, že tady to Ficovo blokování sankčního balíčku, který nakonec nakonec byl schválen, jestli nějakým způsobem může indikovat další radikalizaci postojů Roberta Fica, zejména protiunijním směrem, anebo jestli to z jeho strany byl dopředu propočítaný kalkul, jehož hlavním smyslem bylo nějakým způsobem radikalizovat možná vlastní elektorát Smeru, který už dnes je hodně závislý na antiestablishmentových hlasech.

Boris Zala: No ešte ťažko ťažko rozanalyzujeme celú taktiku a stratégiu Roberta Fica treba povedať, ale to čo ste naznačili, hralo vždycky tu samozrejme túto dvojitú hru, pretože stalo sa to, v jeho politickom vývoji, že on vždycky bol veľmi výrazne za Európsku úniu, však si pamätám ešte pred nejakými rokmi chcel ísť do jadra Európskej únie. Patrí medzi ľudí, ktorých šéf Európskej komisie Juncker, bol som pri tom prítomný, ktorých pokladal za svojich najbližších spolupracovníkov, pokladal Roberta Fica za svoju predĺženú ruku v tej štvorke v tom čase.

Robert Fico si naplno uvedomuje závislosť Slovenskej republiky a jej nielen ekonomického, ale aj sociálneho rozvoja od začlenenia v Európskej únii. To je jedna stránka. To vie racionálny politik. Na druhej strane si ale uvedomuje, že v rámci Slovenskej republiky mu ostalo voličstvo, ktoré je vo vzťahu k Európskej únii skeptické. Alebo je skôr tak, tak to poviem, protibruselské. No a samozrejme teda Robert Fico túto hru hrá, ale povedal by som, že z istého pohľadu mu aj vyhovuje, pretože môže situovať samého seba do polohy suverenistu, ktorý je vlastne ten, ktorý sa ukazuje pred voličstvom ako ochranca Slovenska pred neoprávnenými zásahmi alebo politikmi, politikmi Bruselu, čiže vlastne mu to vyhovuje, lebo sa tým istým spôsobom stáva akoby národným hrdinou. Lebo dneska sa môžete stať národných hrdinou len v boji proti Bruselu. Iná cesta neexistuje. Teda existuje napríklad nemecký aj konzervatívny, vyslovene konzervatívny politik Merz si uvedomil, že stať sa aj nemeckým hrdinom sa dá len tým, že bude tvrdo proeurópsky a opačne bude presadzovať silnú integráciu Nemecka nielen do Európskej únie, ale integráci Európskej únii ako ako celok. To sú dve rozdielné teda polohy. Čiže no a teda poviem to úplne tretiu, poslednú... Robert Fico si samozrejme tým zápasom okolo toho osmnácteho balíka v Európskej komisii aj urobiť isté otvorene dvere pre riešenie určitých problémov, ktoré by mohli povedzme v energetike nástať a jdnu z nich ľudí majú tuná napríklad, že veľmi chce. stavať tú atómku, chce to robiť s Američanmi tu a tiež vidíme, že teda neni ten jeho protizápadný postoj, ako to novinári často píšu tak jednoznačný. Ale na to potrebuje schválenie Európskou komisiou a videli sme posledné dni, že mu to Európska komisia schválila, čo nie je v prípade jadrovej energetiky také jednoduché.

Albín Sybera: Takže možná ještě bych, když bych u té otázky,měl setrvat se, zeptal, myslíte si, že tam tedy na jedné straně skutečně může být autentický ideologický rozměr, kdy se vlastně Robert Fico, bývalý sociální demokrat našel v národním konzervatismu, anebo to je opravdu veskrze pragmatický postoj mocenský, kdy vlastně když se dneska podíváme na Spojené státy americké, tak administrativa Donalda Trumpa je vlastně ta nejvíce národně konzervativní v dějinách Spojených států amerických.

Boris Zala: Áno, súhlasím s tou charakteristikou americkej administratívy a fakt to nie je len \trump, celá Republikánska strana, ktorá podľahla tomu Maga hnutí. \to je tak a ja to nechcem psychologizovať a rozoberať Roberta. Ale ze znakov, ktoré má, už od jeho prvého prejavu po atentáte po tom prejave nasledoval na Devíne ten prvý, potom ďalšie prejavy, potom druhý prejav na Devíne a potom, možno sa k tomu ešte dostaneme návrh na směr lovenskej republiky jednoznačne hovorí o tom, že Robert Fico h odkorčuľoval, ale to už dávno, od sociálne demokracii, ale podstatné je, že prikorčuľoval k mantinelu až krajnej pravice toho, čo správne nazývame národným konzervativizmom. Predložte nám názov národný konzervativizmus a samozrejme sú stupne a niektoré tie stupne sú skutočne extrémistické, krajne pravicové iba niektoré momenty z nich sú aj fašizujúce. To treba o tom otvorene hovoriť.

Albín Sybera: Já tedy, když už jste zmínil dění okolo slovenské ústavy, respektive okolo potenciálních změn v ústavě, tak rovnou se vás zeptám, je v silách Roberta Fica, aby tyto změny prosadil? My jsme vlastně viděli v těch předletních měsících, kdy mu scházel pouze jeden poslanecký hlas a je nutno poznamenat, že vlastně spousta komentátorů naznačovala, že to je možná nejenom nějaký ideologický pohyb, jako spíše taktika, jak rozdrobit opozici a vlastně Robert Fico i získal některé asi zejména od křesťanských poslanců. Zároveň tedy vlastně v těchto dnech tak jsme se taky dozvěděli o úmrtí jedné křesťanské poslankyně, konzervativní poslankyně Záborské, což možná tu pozici Roberta Fica do dalšího pokusu změnit. ústavu na Slovensku, které je avizovaná na september, tak mu může ztížit.

Boris Zala: Teda začnem od konca. Pani Záborskou nahradí náhradník. Nepoznám. Neviem, ako je orientovaný tento človek. Pretože to je z kandidátky, z kandidátnej listiny. Dokonca neviem ani, do ktorej časti tohto spektra patrí ten náhradník. Čiže toto posúdiť neviem, ale treba povedať. Že skutočne na zmenu ústavy chýba ve vládnej koalíci iba jeden hlas, to bol hlas práve poslanca Ferenčáka, ktorého statočnosť v tomto prípade musím zdôrazniť, ba dokonca im aj obdivujem a som veľmi sklamaný z toho, že ďalší poslanecký hlas, o ktorých viem, že sú jednoznačne není ani konzervatívny ani nir sú náboženskí fanatici ani nemajú záujem na takomto type, zmene ústavy, že sa podriadili a je to vlastne aj v istom zmysle hanba týchto poslancov, že si neuvedomili, že táto zmena ústavy mení charakter štátu.

To neni od pohlavia, ako to prezentujú médiá odhora dole, to je zmena povahy štátu. Len preto pripomínam, že od pohlavia je jeedn z asi šesti paragrafov, najmenej podstatný. Podstatný paragraf je o tom, ktorý definuje v ústave národnú identitu slovensků na základe kultúrno-etických volieb. Inak to len ako pikošku, teda k tomu, ktorú pridám, že robia to slovenskí tradicionalisti a vydávajú to za slovenskú tradíciu a pôvod to má v Amerike. To je americký konzervatívny koncept, ktorý se začal presadzovať začiatkom 90. rokov veľmi intenzívne a tam aj získanl tento názov, že teda takzvané kultúrne alebo kultúrno, etické voľby a my to z Ameriky prenášame sem a chceme z toho urobiť slovenskú tradíciu. Tak to je až humor.

Ešte humornejšie je to, že si to 90 percent spoločnosti vôbec neuvedomuje, dokonca ani tej, ktorá je proti zmene tej ústavy aj oni stále papagájujú, že vidí problém pohlaví. To je jeden moment a druhý moment v tej ústave, v tej návrhu zmeny ústavy je ten, že si robí výhradu z hľadiska európskeho práva. To znamená, že všetky tie otázky, ktoré tam sa vlastne priníma z pravidiel Európskej únie, robí akúsi výhradu a otvára tým priestor ultra konzervatívnemu konzervatívnemu prúdu. Teraz preto si myslím, že Robert Fico to vie, veľmi dobre. To znamená, že on sa vydal definitívne touto cestou práve tou zmenou ústavy. Ak sa to podarilo po 20 rokov nezvrátit.

A teraz ešte to podstatné pridám. Ta zmena v ústave, na ňu bude nadväzovať desiatka zákonov, ktoré budú meniť systém školství, zdravotnícky systém socialny system budú kompletne kompletne meniť. Už len tieto tri oblastí, keď zoberiem to vlastne sa stane to, že v školstve, v zdravotníctve, v sociálnych veciach sa stane dominantná katolícka dogmatika v tom najkonzervatívnejším výklade tak ako nevykladá doktrínu ani Vatikán. Už za Františka nebola takáto interpretácia ani za tohto pápeža, ale konzervatívne sily na Slovensku chcú do ústavy dostať najkonzervatívnejšíu interpretáciu katolickú. Čiže ja by som bol veľmi rád, keby mezi samotnými katolíky vzniklo nazval by som to humanistické hnutie, že ľudia humanistických katolíkov, ktorí sa postavia proti a som veľmi vďačný napríklad poslancovi Františkovi Mikloškovi, že to takto z humanistického pohledu pochopil a nepodporil to, tu zmenu ústavy.

Albín Sybera: I když se tedy nepodaří ukotvit v ústavě dvě pohlaví, tak, jak si Robert Fico přál podle jeho současných vyjádření. Tak ale myslíte si, že ten dopad na ten veřejný politický diskurz na Slovensku může být trvalý a že prostě zkrátka -

Boris Zala: Keby sa mu to podarilo?

Albín Sybera: I kdyby se mu to nepodařilo.

Boris Zala: Keď by sa mu to nepodarilo, tak nie preto, že je pravda a ja som teda patril aj medzi tých, ktorí spustili túto debatu o reálnom obsahu ústavných zmien a upozornil som na to až povedal som trochu takým nátlakovým spôsobom, že ne ide od dve pohlavia, ale ide o oveľa širší, širší diapazonu. Toho sa môžeme dostať. Napríklad tam si treba všimnúť a keď sa dáva právo rodičom rozhodovať o množstve výchovných procesov detí. Inými slovami berie sa štátu základná vžchova a dáva sa rodičom a povedzme si otvorene dáva sa rodičov nie v tých pokrokových veciach, ako je vedeckosť povedzme, ako sú ppozitívne zmeny, ale práve tým rodičom, ktorí povedzme podľahli rôznym konšpiračným náhľadom alebo povedzme istému náboženskému dogmatismu alebo fanatizmu. Týmto sa otvára priestor a štátu sa berie možnosť presadzovať moderné osvietené, racionálne a vedecky podložené výučby. Môžeme sa dostať až do poloviny časti amerických štátov, v ktorých je zákaz výučby evolúčnej teórie, biológie, pretože namiesto toho sa to nahradzuje biblickými textami.

Albín Sybera: Vlastně to obrací nějaký moderní vývoj v západním světě.

Boris Zala: No áno áno, je to tak. Ja nerád svet rozdeľujem na východný a západný, aby som bol teda úprimný, pretože tento boj, ktorý teraz popisujeme, sa dneska deje naprieč svetom, Puitnova politika nie je preto taká Putinova politika, že je východná, ale preto, že je to ruský nacionalizmus, ktorý presne zodpovedá európskemu modelu z konca 19. a z prvých desiatok 20. storočia až do roku 2000, do konca 2. svetovej vojny vládol v Európe. tento typ nacionalizmu, ktorý teraz vládne v Rusku, čiže to neni nejaká východná špecifika, východná špecifiká je to, že je to v 21. storočí, ale zoberte si americký nacionalizmus dneska. Je tiež 21. storočia. Je to najspiatočníckej šie čo si vieme predstaviť v iných štátoch amerických.